Miesto: Slovenský banský archív, Radničné námestie 16
Vernisáž: 07. JÚN 2025 o 14:00
Trvanie výstavy: 07. JÚN - 15. JÚL 2025
Kurátor: Jano Viazo
Otváracie hodiny: PO - PIA: 08:00 - 15:30
www.arekgola.com

Arkadiusz Gola je neoddeliteľne spätý so svojím rodným Horným Sliezskom. Je to región, v ktorom sa po stáročia prelínali poľské, české, nemecké a rakúske vplyvy, ktorý prešiel búrlivou históriou a zažil vzostup a pád ťažkého priemyslu. Región, ktorý je vďaka svojmu baníckemu charakteru známy ako Čierna krajina. Región, ktorý Gola už tri desaťročia systematicky zobrazuje na svojich fotografiách nielen ako čierny, ale ako čiernobiely, pretože ukazuje aj pozitívne zmeny, ktoré priniesli tri desaťročia po páde komunistického režimu. Na jeho surových čiernobielych fotografiách vidíme nielen zdevastovanú krajinu s haldami pripomínajúcimi mesačné krátery, zatvorené bane a továrne, zapadnuté krčmy, opilcov prespávajúcich na ulici alebo na železničnej stanici, ale aj ľudí, ktorí túžia po kráse a svoje domy neustále zdobia kvetmi a soškami Panny Márie. Deti, pre ktoré sa haldy stali ihriskom plným dobrodružstiev. Ženy z baní, ktoré si napriek drsným podmienkam, tvrdým klobúkom a montérkam dokázali zachovať časť svojho šarmu. Susedia z robotníckej kolónie, ktorí sa na rozdiel od väčšiny obyvateľov panelákov stretávajú, aby sa zabavili, najedli a napili.

Autor nie je idealista, často nekompromisne zachytáva aj povrchné a prázdne veci, ale z jeho snímok je cítiť charakteristickú úctu k ľuďom. Golov štýl postupne prechádza od klasického humanistického dokumentu k subjektívnejšiemu poňatiu dokumentárnej fotografie s veľkým priestorom pre obrazové symboly. V jeho fotografiách je dôležitý podtext, ktorý je otvorený vlastnej interpretácii diváka. Opakujúce sa výjavy, ako aj banálne zachytené situácie sa často stávajú metaforami základných kvalít života.

Z Golových fotografií vyžaruje úcta k ľuďom, ktorí sa nedokázali presadiť v súčasnom komerčnom svete. Títo ľudia sú často zachytení v tých najobyčajnejších momentoch každodenného života. Hrdinovia týchto snímok často žijú vo veľmi nepriaznivých podmienkach. Mohli by sme očakávať, že na snímkach budú ľudia smutní, sklamaní, ponorení do hlbín depresie. Gola nám však predstavuje svet, v ktorom sú ľudia zbavení akejkoľvek šance dosiahnuť takzvaný „životný úspech“, ale napriek tomu dokážu nájsť vo svojom živote veľmi hlboko skryté hodnoty. Ako staršia pani s natáčkami na hlave a optimistickým úsmevom na tvári, ktorá sedí v kuchyni svojho bytu vyzdobeného plastovými kvetmi. Tento úsmev sa nám môže zdať trochu nemiestny, pretože si nevieme predstaviť, ako si v takýchto podmienkach môže stále zachovať pozitívny postoj k životu. Naša hrdinka nám však dokazuje, že je to nielen možné, ale aj potrebné. Našťastie totiž neexistujú objektívne podmienky, ale len naša schopnosť vnímať radosť zo všetkých tých malých nenápadných okamihov, ktoré tvoria náš život.

Hrdinovia z fotografií Arkadiusza Golu sú ľudia, ktorých sa nikto nepýtal, kde a kedy by sa chceli narodiť, ale ktorí musia žiť na mieste a v čase, ktorý praje skôr degradácii než rozkvetu ľudskej osobnosti. Vymykajú sa jednoduchému a stereotypnému hodnoteniu a aj v tých najmenej priaznivých podmienkach dokážu nájsť odpoveď na otázku, ako dôstojne a zmysluplne prežiť svoj život. Fotografie Arkadiusza Golu nám pomáhajú oceniť ľudí, ktorým nebolo dopriate zažiť „životný úspech“, ale ktorí nám ukazujú, ako bojovať o jednoduchý zmysel a hodnotu vlastného života. Je to pre nás veľmi cenná lekcia, ktorú si môžeme pripomenúť vždy, keď máme pocit, že už nemôžeme ďalej a že náš život je príliš ťažký. Pritom sa stačí pozrieť na Golovu fotografiu staršej dámy v natáčkach a opätovať jej úprimný úsmev.

→ Vladimír Birgus a Michał Szalast

Arkadiusz Gola (1972) je absolvent a pedagóg Inštitútu tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Narodil sa v roku 1972 v Rude Śląskej, v súčasnosti býva v meste Zabrze. Zaoberá sa dokumentárnou fotografiou, pričom zaznamenáva najmä zmeny, ku ktorým dochádza v poľskej spoločnosti po roku 1989. Zaujíma sa najmä o miesta spojené s priemyslom, ktorý sa na konci 20. storočia v Poľsku dal na ústup. Od roku 1996 pracuje ako tlačový fotoreportér, a od roku 1996 v redakcii denníka Dziennik Zachodni na Hornom Sliezsku.

Je laureátom cien z najvýznamnejších poľských súťaží tlačovej fotografie vrátane Poľskej tlačovej fotografie v rokoch 1998 a 2003, BZ WBK Press Foto 2005, 2006, 2009, 2011, 2012, 2015, Newsreportaż 2003, Sliezskej tlačovej fotografie 2004, 2005, 2006, 2009, 2010, 2012, 2015, 2018 či Grand Press Photo 2010, 2013, 2015 a 2017.

V roku 2003 sa stal novinárom roka denníka Dziennik Zachodni, v roku 2010 získal Cenu primátora mesta Zabrze v oblasti kultúry. V roku 2017 bol vyznamenaný čestným vyznamenaním „Za zásluhy pre poľskú kultúru“ od ministra kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky. Jeho fo tografie sa nachádzajú v zbierke Sliezskeho múzea v Katoviciach, Múzea histórie Katovíc, Mestského múzea v meste Zabrze, Múzea uhoľného baníctva v meste Zabrze, Múzea histórie fotografie Waleryho Rzewuského v Krakove, Múzea umenia v Olomouci a v zbierkach francúzskeho regiónu Nord-Pas-de-Calais. Je členom Zväzu poľských umelcov fotografikov. Je tiež autorom kníh: Poziom na dwa łamy. Śląska fotografia prasowa w „Trybunie Robotniczej” i „Dzienniku Zachodnim”. 1960-1989”, Ludzie z węgla, Nie muszę wracać..., Stany graniczne, Ogrodowa 1, Nieznany dworzec, Królestwo niebieskie, Drogi. Svoje práce vystavoval v Poľsku i v zahraničí (na Slovensku, v Česku, Nemecku či Belgicku).

– – –

PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!