Miesto: HÁJOVŇA kultúrno-turistické centrum, Nad Rozgrundom 1
Vernisáž: 07. JÚN 2025 o 19:30
Trvanie výstavy: 07. JÚN - 15. JÚL 2025
Kurátor: Branislav Štěpánek
Otváracie hodiny: PO — NE 10:00 - 17:00
www.hajovna.eu
www.txemasalvans.com

Čo zostalo z krajiny.

Zatiaľ čo nás populárna kultúra láka mýtom o neskrotnej prírode, v ktorej môžeme uniknúť pred frustráciami každodenného života, naša najobvyklejšia skúsenosť nás viaže buď na masový cestovný ruch, alebo na prchavé úteky na miesta, ktoré sú jednoducho tým, čo z krajiny zostalo: pozostatkami toho, čo bolo kedysi vidiekom, teraz preplneným priemyslom, sídliskami a supermarketmi. Tieto miesta, ktoré sa z nevyhnutnosti privlastnili a premenili vďaka svojej húževnatosti, sa zachránili z nehostinného rozmeru, aby sa stali prijateľnými možnosťami, kde si ešte stále môžeme užiť trochu voľného času na slnku, ďaleko od ruchu mesta.

Práve tieto miesta trávenia voľného času v postindustriálnej spoločnosti zaujímajú Txema Salvansa, ktorého zábery z nich vyzdvihujú celú ich surrealistickú banalitu a vyostrujú smiešny pocit zvláštnosti, ktorý vyvolávajú. Robí to pomocou dvoch rétorických prostriedkov. Po prvé, udržiavaním dostatočne vzdialeného uhla pohľadu, ktorý uprednostňuje scénu a okolité prostredie pred jednotlivými subjektmi a ich výrazmi, a po druhé, čo je najdôležitejšie, mechanizmom elipsy. Väčšina snímok bola urobená na pláži alebo v blízkosti mora, a more je teda to, čo ospravedlňuje prítomnosť ľudí plávajúcich, loviacich ryby alebo hrajúcich sa na piesku. A predsa je more vždy neviditeľné, pretože Salvans sa umiestňuje medzi vodu a postavy a obracia smer ich pohľadu. Výsledkom je, že to, čo nám kamera ukazuje, je degradovaná perspektíva, ku ktorej sa postavy chcú otočiť chrbtom. Otočiť sa k niečomu chrbtom znamená ignorovať to, dokonca predstierať, že to neexistuje.

Salvansovo dielo nám teda hovorí o kolektívnom klame, ktorý nás vedie k fantazírovaniu o týchto pominuteľných kúskoch raja. Keďže nemáme možnosť zistiť, či je nejaký iný raj možný, uspokojujeme sa s týmito chvíľami pokoja a dokonca šťastia uprostred betónu a tovární. Ale hovorí nám to aj o paradoxe v politike videnia. Paradox spočíva v tom, že nám, divákom-fotografom, je odopretá možnosť vidieť to, čo chcú vidieť aktéri-fotografií, zatiaľ čo nám namiesto toho vtierajú do očí to, čo nechcú vidieť oni. Salvans je ten, kto zvláda inštancie tejto dialektiky, a tým dokazuje, ako to tvrdil Nietzsche, že neexistujú fakty, iba interpretácie.

→ Joan Fontcuberta

Txema Salvans (1971) je španielsky fotograf so sídlom v Barcelone. „Špecializuje sa na tvorbu dokumentárnych fotografických sérií o Španielsku a španieloch. Fotografuje španielov, ktorí „obývajú zaujímavé poloindustriálne krajiny slnkom rozpáleného stredomorského Španielska“. Jeho diela „nám hovoria o izolovanom ľudstve“. Na fotografovanie svojich objektov Salvans často používa veľkoformátový fotoaparát, statív a nosí reflexnú vestu.

Spolupracuje s časopismi ako El País Semanal, Magazine de La Vanguardia a Dominical de El Periódico. Jeho prácu ocenili inštitúcie ako Generalitat de Catalunya, PhotoEspaña a Caja de Ahorros del Mediterráneo a okrem iného získal ocenenia od FotoPres, Laus a Actecc. Jeho prácu vybral Publio López Mondéjar do knihy 150 rokov fotografie v Španielsku a do časopisu Matador.

– – –

PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!