Jano Viazo

— Abstraktná realita

Miesto: Galéria Stojiská, sídlisko Drieňová
(Stretnutie pred TESCOm, pre istotu 0918 867 280)
Vernisáž: 07. JÚN 2026 o 11:00
Trvanie výstavy: 07. JÚN - 31. DECEMBER 2026
Kurátor: Branislav Štěpánek
Otváracie hodiny: NON-STOP
www.festival.paradajsphoto.sk

Abstraktná realita (Poľudštené prázdno)

Cyklus Abstraktná realita Jána Viaza predstavuje v kontexte súčasnej slovenskej fotografie radikálnu dekonštrukciu urbanizmu, ktorá osciluje medzi dokumentárnym záznamom a prísnou geometrickou abstrakciou. Autorova metóda digitálnej multiplikácie nie je len formálnym experimentom, ale hlbokým dialógom s dejinami svetovej fotografie a psychológiou priestoru. Viazo nadväzuje na analytický, takmer vedecký pohľad ranej čiernobielej tvorby Thomasa Strutha z cyklu Unconscious Places. Podobne ako Struth, aj on hľadá „nevedomie“ mesta – tie tiché, prehliadané štruktúry, ktoré formujú našu každodennosť. Zatiaľ čo Struth využíval centrálnu perspektívu na odhalenie psychologického náboja prázdnych ulíc, Viazo túto perspektívu popiera a prostredníctvom opakovania vytvára nekonečný raster, v ktorom sa divák stráca.

V rovine monumentality a práce s mierkou dielo evokuje estetiku Andreasa Gurského, najmä jeho schopnosť premeniť architektúru na gigantický vzor, kde sa jednotlivec stáva takmer neviditeľným prvkom systému. Viazo však túto monumentálnosť dopĺňa o klaustrofobickú intenzitu, ktorú poznáme z cyklu Architecture of Density od Michaela Wolfa. Vymazaním horizontu a oblohy vytvára dojem totálneho zastavania, kde betónová mriežka nemá začiatok ani koniec. Tento pocit plochosti a redukcie trojrozmernej architektúry na chromatické polia a čistú geometriu zas priamo korešponduje s prácou talianskeho majstra Franca Fontanu. Viazo adaptuje Fontanovu vizuálnu reč na špecifickú realitu post-socialistického sídliska, kde sa pôvodná modernistická šeď stretáva s dnešnou, často necitlivou farebnosťou zatepľovania, čím premieňa fasádu na abstraktnú partitúru súčasného bývania.

Ťažisko autorovho záujmu však leží v psychológii „poľudšteného prázdna“. Každé okno a každý balkón v jeho kolážach predstavuje bunku izolovanej intimity. Viazo vizualizuje stav „osamelej masy“ – fenoménu, kde sú tisíce ľudí zdieľajúcich identické pôdorysy a životné podmienky od seba oddelené len tenkými betónovými priečkami. Táto vizuálna repetícia je metaforou pre naše medziľudské vzťahy v mestskom prostredí, kde blízkosť neznamená súdržnosť, ale skôr anonymnú koexistenciu v prísne definovanom rastri. Multiplikácia obrazu umocňuje pocit labyrintu, v ktorom sa individualita rozpúšťa v štatistickom priemere, a kde sa domov stáva len súčiastkou v nekonečnom stroji na bývanie.

Napriek tejto zdanlivej odľudštenosti autor cielene ponecháva v obraze drobné „chyby“ – ľudské stopy v podobe vyvesenej bielizne, satelitnej antény či kvetináča. Tieto fragmenty sú prejavom podvedomej túžby po teritorialite a individualizácii v prostredí, ktoré bolo navrhnuté ako totálne unifikované. Práve v napätí medzi touto drobnou, krehkou ľudskosťou a monumentálnou neosobnosťou panelového bloku vzniká silná emocionálna odozva. Viazo nás núti premýšľať, ako nás architektúra formuje a či sme schopní udržať si vlastnú tvár v systéme, ktorý nás neustále zrkadlí a multiplikuje.

Inštalácia týchto veľkoformátových diel na sídlisku Drieňová, kde sú panely pripevnené k utilitárnym stojiskám odpadových kontajnerov, len podčiarkuje autorský koncept. Umiestnenie v tesnej blízkosti skutočných budov vytvára mimetický efekt, ktorý stiera hranicu medzi umeleckou víziou a žitou realitou. Divák, konfrontovaný s vlastným životným priestorom v momente bežnej rutiny, je pozvaný k novej interpretácii anonymity a krásy, ktoré sa skrývajú v rastri jeho každodennosti. Viaza výstava je tak vizuálnou diagnózou moderného človeka, ktorý sa pokúša nájsť zmysel a blízkosť uprostred abstraktnej geometrie prefabrikovaného sveta. V konečnom dôsledku je zrkadlom nastaveným nielen budovám, ale predovšetkým spôsobu, akým v nich ako spoločnosť koexistujeme.

Jano Viazo (1983) pôsobí ako dokumentárny fotograf, kurátor a CEO projektu PARADAJS PHOTO. Je spoluzakladateľom kultúrno-turistického centra HÁJOVŇA v Banskej Štiavnici.

Vyštudoval Katedru fotografie a nových médií na Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (2009) a študijný program Audiovizuálne médiá na Akadémia umení v Banskej Bystrici (2007). Počas štúdia absolvoval stáž na Akadémia výtvarných umení vo Varšave (2005).

Je držiteľom viacerých ocenení, vrátane Slovak Press Photo (2016, 2018). V roku 2016 bol nominovaný na Czech Press Photo a v roku 2017 mu Stredoeurópsky dom fotografie udelil titul Fotograf roka.

Od roku 2021 je šéfredaktorom magazínu PARADAJS PHOTO MAG a riaditeľom medzinárodného site-specific festivalu PARADAJS PHOTO FEST, ktorý sa od roku 2024 koná v Banskej Štiavnici. Od roku 2025 pôsobí ako kurátor PARADAJS PHOTO GALLERY, sídliacej v priestoroch Bethlenovho domu Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici. V roku 2024 spolu s manželkou založil obchod PARADAJS PARADAJS knihy & dizajn, zameraný na výberový dizajn a autorské produkty.

– – –

PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Prosíme podporte nás. Môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!