Miesto: Detaško, Radničné nám. 2, Štôlňa v nádvorí
Detašované pracovisko FAD STU
Vzdelávacie a vedeckovýskumné centrum, Banská Štiavnica
Vernisáž: 06. JÚN 2026 o 16:00
Trvanie výstavy: 06. JÚN - 05. JÚL 2026
Kurátorka: Kristína Čiráková
Otváracie hodiny: PO - NE: 10:00 - 17:00
www.vsvu.sk
www.festival.paradajsphoto.sk

Vystavujúci a vystavujúce: Žaneta Čuteková, Ema Kassay, Barbora Katuščáková, Viktória Komárová, Lukáš Páterek, Sonia Ščepanová, Mária Šimová, Nina Turzíková.

Mária Šimová – Fotografia ako stopa existencie

INDEX → TELO → SIMULÁCI

Skupinová výstava index → telo → simulácia predstavuje tvorbu vybraných umelcov a umelkýň Ateliéru fotografia, realita, konštrukcia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, vedeného prof. Mgr. art. Janou Hojstričovou, ArtD. a Mgr. art. Michalom Hubom, ArtD.

Fotografické médium je od svojho vzniku konštituované vnútorným rozporom: predpokladá fyzikálnu väzbu so svetom a zároveň ju neustále destabilizuje vlastnou technologickou a kultúrnou podmienenosťou. Jej názov nie je taxonómiou ani chronológiou, ale pokusom pomenovať tri simultánne roviny, ktoré v každom fotografickom obraze koexistujú, navzájom sa podmieňujú a neustále prestupujú. V akom momente sa fotografický akt prestáva pýtať na to, čo zobrazuje, a začína sa pýtať na to, čo vykonáva?

Fotografický obraz je stopou, odtlačkom sveta, ktorú Charles Sanders Peirce označil ako index: znak, ktorý predpokladá fyzickú väzbu so svojím referentom, kauzálnu súvislosť medzi zobrazeným a zobrazením. Roland Barthes v Camera Lucida túto väzbu uchopuje cez noème fotografického obrazu: neukazuje len to, čo existovalo, ale to, čo už je minulosťou práve preto, že bolo zachytené. Fotografia deformuje, skresľuje, rámcuje, no vždy predpokladá, že niečo existuje alebo existovalo. Stopa predpokladá kontakt, kontakt predpokladá telo. Vilém Flusser v Towards a Philosophy of Photography opisuje fotografovanie ako gesto - akt situovaný v čase a priestore, formovaný aparátom rovnako tak ako zámerom toho, kto ho drží. Zároveň je telo objektom tohto záznamu, výrazom, ktorý v obraze nesie stopu vlastnej podmienenosti a situovanosti v čase a priestore. Táto dvojitá pozícia tela, ako subjektu zobrazujúceho a subjektu zobrazovaného, je miestom, kde sa fyzikálna väzba fotografie a jej performatívny akt navzájom podmieňujú. Samotná povaha fotografie závisí od vzťahu k subjektu a práve tento vzťah je miestom, kde sa obraz neustále narúša, spochybňuje a vrství. Periféria, ktorú telo vytvára svojím rámcovaním, je miestom všetkého vytesneného - štruktúrou, ktorá spätne definuje to, na čo fotografický záznam odkazuje. Fotografické médium nesie potenciál vlastnej autonómie, v ktorom referenčná väzba prestáva byť určujúcim princípom jeho zmyslu, no nezaniká. Simulácia označuje práve tento stav, v ktorom obraz vytvára vlastné podmienky vierohodnosti, čítania aj vlastnej existencie. Odkazuje cez seba k zmyslu, ktorý sa nikdy nemôže stať danosťou a ktorý ostáva štrukturálne otvorený. Simulácia odkazuje na fotografiu ako médium, ktoré sa emancipuje od svojich pôvodných referenčných záväzkov. Tie však naďalej pretrvávajú ako jedna z vrstiev vizuálnej štruktúry, koexistujúca s ďalšími významovými rovinami bez hierarchie a bez možnosti definitívneho uzavretia.

Žaneta Čuteková – Bleferoplastika

Výstava nepracuje s lineárnou štruktúrou, ale s paralelne pôsobiacimi vrstvami vizuálnej reprezentácie. Jednotlivé projekty predstavujú miesta prieniku, kde sa index, telo a simulácia vzájomne konfrontujú a navzájom podmieňujú. Jeden z týchto princípov môže dočasne prevládnuť, nikdy však neexistuje izolovane. Nejde o syntézu ani o rozpad, ale o trvalé napätie medzi rôznymi podmienkami vzniku a čítania obrazu. index → telo → simulácia rámcuje fotografiu ako diferencované pole, v ktorom obraz nevystupuje ako stabilný nositeľ významu, ale ako situácia jeho produkcie. Teda artikuluje umelecké prístupy, ktoré túto podmienenosť neuzatvárajú do jednoznačných významov, ale ponechávajú ju ako otvorený proces. Kurátorský výber vychádza z dlhodobého smerovania ateliéru, jeho filozofických a interdisciplinárnych presahov, ako aj z kontinuity a diferenciácie umeleckých výstupov v jeho rámci.

→ Kristína Čiráková

Sonia Sčepanová – Pain level 10

Ateliér fotografie, reality, konštrukcie vníma fotografiu ako aktívny nástroj poznania na priesečníku vedy, technológie a filozofie. Namiesto pasívneho zobrazovania reality ju prostredníctvom autorských fikcií a hybridných postupov spoluvytvára, čím prekračuje konvenčné šablóny videnia. Študent/ka tu pôsobí ako vizuálny analytik/čka, ktorý/á kriticky skúma limity média a hľadá jeho nové významové kontexty v prepojení s inými disciplínami. Naším cieľom je vizuálny výskum v dobe, kedy sa hranica medzi skutočnosťou a fikciou definitívne stiera.

– – –

PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Prosíme podporte nás. Môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!