Jakabová, Jakubčáková, Nguyen

— PLURALITA DOMOV(A)

Miesto: Galéria Jula Bindera, Nám. sv. Trojice 21/17
Vernisáž: 06. JÚN 2026 o 16:30
Trvanie výstavy: 06. JÚN - 04. JÚL 2026
Kurátor: Matej Pancurák
Otváracie hodiny: PI - SO: 14:00 - 18:00, NE: 14:00 - 17:00
Výstava je prístupná pre väčšie skupiny po dohode aj v iných časoch 0918 867 280
www.festival.paradajsphoto.sk
www.zuzanajakab.com
www.kvetnguyen.com
www.gjb.sk

Zuzana Jakabová

PLURALITA DOMOV(A)

Skupinová výstava Pluralita domov(a) predstavuje tvorbu troch vizuálnych umelkýň pracujúcich predovšetkým s médiom fotografie – Leny Jakubčákovej (1980), Zuzany Jakabovej (1994) a Kvet Nguyen (1995). Prostredníctvom rozdielnych autorských prístupov umelkyne reflektujú mnohoraké podoby domov(a): od presídľovania a straty až po intímne osobné príbehy, návraty k prírode, tradíciám a pamäti miesta. Autorky spája nielen médium fotografie, ale aj záujem o bytostné a ontologické otázky domova, identity a paralelných subnarácií vyrastajúcich z pluralitnej skúsenosti človeka.

Koncepcia výstavy vychádza z presvedčenia, že pojem domov dnes nemožno chápať iba ako fyzické miesto alebo geografickú súradnicu. Domov sa javí ako mnohovrstevnatá skúsenosť – môže byť spomienkou, návratom, stratou, ale aj imaginatívnou projekciou do budúcnosti. Zároveň domov zásadným spôsobom formuje identitu jednotlivca a jeho vzťah k svetu. Pluralita domov(a) skúma rôzne podoby domova prostredníctvom fotografie, videa a eseje z oblasti umeleckého výskumu. Diela nevystupujú len ako dokumentárne médium, ale aj ako nositelia pamäte, identity a poetického rozprávania.

Lena Jakubčáková vo svojom dlhodobom projekte Baba z lesa (1998 – 2023) rozvíja príbeh Kataríny, ktorá vzdorovala strate domova a žila v samote nad Ružínskou priehradou. Jej vizuálny jazyk osciluje medzi portrétom, dokumentom a intímnym zátiším, čím odhaľuje existenciálne vrstvy témy domova, samoty a ľudskej dôstojnosti.

Zuzana Jakabová v cykle Návraty dlhodobo dokumentuje každodennosť svojich starých rodičov a vytvára poetický obraz života spätého s rytmom prírody, cyklickosťou času a fenoménom návratu.

Kvet Nguyen v hybridnom dokumentárno-experimentálnom filme Hranice našej bolesti (2026) reflektuje skúsenosť vietnamskej komunity na Slovensku. Film, inšpirovaný skutočnými udalosťami, asociatívne prepája hrané scény s archívnymi materiálmi a prostredníctvom „malých dejín“ jednotlivca odkrýva širšie spoločensko-politické kontexty postsocialistickej transformácie.

Výstava vytvára vizuálnu mapu, v ktorej sa domov ukazuje v pluralite svojich významov – ako návrat aj transformácia, individuálna pamäť aj kolektívny príbeh. Zámerom je sprostredkovať divákovi fakt, že domov nie je fixným bodom, ale dynamickým priestorom neustáleho hľadania, pretvárania a zápasu o vlastnú identitu.

→ Matej Pancurák

Kvet Nguyen

Lena Jakubčáková

Lena Jakubčáková (1980)
Jej autorská stratégia, formovaná štúdiom na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave aj filologickým vzdelaním na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, sa opiera o precíznu vizuálnu naratívnosť a trpezlivý výskum. Od oceňovaného projektu Spis 44, v ktorom s empatiou zaznamenala svet väzenského prostredia, plynule prechádza k intímnej analýze príbehu o vzdore, odvahe a autentickom prežívaní v sérii Baba z lesa. Jakubčáková tu neponúka len dokumentárny záznam zaniknutej obce Košické Hámre, ale vrství textové a archívne fragmenty do komplexnej vizuálnej eseje o kontinuite ľudskej prítomnosti. Ako pedagogička na košickej Fakulte umení a kurátorka prenáša svoje skúsenosti z umeleckého vzdelávania odsúdených do akademického diskurzu, čím potvrdzuje, že fotografia v jej podaní nie je len estetickým cieľom, ale predovšetkým etickým postojom k realite.

Zuzana Jakabová (1994)
Patrí k výrazným predstaviteľkám mladej generácie slovenských vizuálnych umelkýň, ktoré k médiu fotografie pristupujú ako k nástroju hĺbkovej reflexie času a jeho stôp v ľudskom vedomí. Jej tvorba, formovaná štúdiom v ateliéroch Miloty Havránkovej v Banskej Bystrici a neskôr pod vedením Jany Hojstričovej a Olje Triašky Stefanović na bratislavskej VŠVU, sa pohybuje na pomedzí dokumentárneho záznamu a citlivo inscenovaného obrazu. Autorská stratégia Jakabovej nie je len snahou o zachytenie reality, ale cielene hľadá možnosti spomalenia plynutia a vizuálneho ukotvenia prchavej každodennosti. Jej umelecký prínos potvrdzujú viaceré ocenenia vrátane ceny Slovak Press Photo (2019) za sériu Niekde uprostred ničoho, ako aj prezentácia autorskej fotoknihy Apatia – Nostalgia. Skúsenosti z rímskej Rome University of Fine Arts a účasť na medzinárodných projektoch, akým bol belehradský Mesiac fotografie, vniesli do jej vizuálneho jazyka potrebný nadhľad a schopnosť pracovať s univerzálnymi témami identity a pamäte. Či už v projekte Suché alebo v najnovších dokumentárnych cykloch, Jakabová potvrdzuje svoju schopnosť transformovať osobnú skúsenosť do kolektívne zrozumiteľnej vizuálnej eseje o bytí v čase.

Kvet Nguyen — Hoa Nguyen Thi (1995)
Vo svojej vizuálnej tvorbe sa zameriava na doposiaľ nereflektované naratívy migrácie a inakosti v postsocialistickom kontexte. Kľúčovým aspektom jej práce je kritický návrat k histórii a pamäti – rodinnej, národnej i globálnej – ktorú vníma ako dôležitý zdroj svedectva o procesoch formovania identity. Ústredným bodom jej umeleckej praxe sú geopolitické udalosti, predovšetkým migrácia jej rodičov z Vietnamu na Slovensko, ktoré podrobuje hĺbkovej vizuálnej analýze. Ukončila doktorandské štúdium (ArtD.) na Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Svoju tvorbu pravidelne prezentuje na významných domácich i zahraničných platformách. Medzi jej posledné kľúčové projekty patrí autorská výstava Kým voda nezmyje breh v Galérii mesta Bratislavy (2025), ako aj medzinárodné prezentácie Tu sa môžu miešať jablká a hrušky v kanadskom Vancouveri (Centre A, 2023) či Neškodný ako ty v Galérii mesta Třinec (2023). Témam inakosti a inklúzie sa venuje aj mimo galerijného priestoru; v roku 2018 participovala na oceňovanej reportáži o vietnamskej komunite pre Denník N a v roku 2024 vydala autorskú knihu Všetko, čo nás spája, v ktorej citlivo prepája príbeh rodinnej migrácie s hľadaním vlastnej slovensko-vietnamskej identity.

Matej Pancurák Pôsobí ako kurátor podzbierok fotografie a nových médií v Gočárovej galérii v Pardubiciach. Paralelne sa venuje nezávislým projektom v pozícii kurátora a koproducenta. Vo svojej teoretickej a výskumnej činnosti sa zameriava na českú a slovenskú fotografiu v období od konca 80. rokov po nulté roky 21. storočia, teóriu médií a vybrané domény súčasnej estetiky a vizuálnych štúdií. Predošlé skúsenosti z oblasti experience dizajnu a intermedií prepája do komplexného systémového uvažovania, v ktorom kladie dôraz na vzťah medzi konceptom, kontextom a autorským komentárom. Svoje odborné zázemie formoval počas šiestich rokov štúdia na Fakulte umení TUKE (FU TUKE), pričom cenné medzinárodné skúsenosti nadobudol aj na FaVU VUT v Brne, FAMU v Prahe a ASP v Krakove.

– – –

PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Prosíme podporte nás. Môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!