Miesto: Art Cafe, Akademická 2
Vernisáž: 06. JÚN 2026 o 14:00
Trvanie výstavy: 06. JÚN - 05. JÚL 2026
Kurátor: Pavol Prekop
Otváracie hodiny: PO — SO 15:00 - 00:00, NE 10:00 - 20:00
www.artcafe.sk
www.festival.paradajsphoto.sk

SEDLÁK & SYN

„Tatko, ja som ako dažďový prales. Príliš rozmanitý.“ Monotematická výstava fotografií Juraja Sedláka citlivo zrkadlí vzťah so synom Lukášom, ktorý sa narodil pred šestnástimi rokmi v období dažďov „na východ od raja“. Vystavené fotografie odhaľujú prežité udalosti subjektívnych pocitov, vedomia i podvedomia. Je to Jurajova zviditeľnená pamäť aj vyrovnávanie sa s odlúčením.

Keď mal jeho syn desať rokov, vzdialil sa od neho. Odišiel z krajiny, v ktorej nenašiel svoj domov. Potreboval sa vrátiť k vlastným koreňom a stal sa otcom na diaľku. Na veľkú diaľku. „Lukášov život dokumentujem fotografiou od narodenia. Obdobie vo veľkomeste, ale aj krásne roky strávené v Indonézii pri oceáne plné piesku až za ušami. Dnes s Lukášom hľadáme prieniky – vzácny čas, keď vieme byť intenzívne spolu. Fotografie už nie sú len záchytné body spomienok, ale aj priestor pre spoločnú výpoveď o našom prežívaní. Snažím sa nebáť sa o neho, vyrovnávam sa s neistotou, prispôsobujem sa zmenám. Dôverujem mu. Verím v puto, ktoré máme medzi sebou. Odlúčenie je náročné, ale zároveň je aj uvedomením, že syn mi nepatrí. Fotografia je tak pre mňa prostriedkom pochopenia aj porozumenia. Dívam sa do seba, vy sa dívate na syna, ale zároveň skrz mňa. Vnútorný svet sa počíta. Tak ako aj v láske – otvorením sa stávam zraniteľným.“

Je zraniteľnosť, teda spôsobená bolesť, to, čoho sa najviac bojíme? Prečo? Veď veríme, že robíme všetko, čo je v našich silách. Som „dosť dobrý“ rodič, priateľ, partner, človek? Najmä čo sa týka detí, podvedome vnímame, že je to nespochybniteľná hodnota a zmysel našej existencie. Darovať život a sledovať jeho prirodzenú silu nám často pripomína vlastnú cestu, konfrontuje predstavy s realitou a pomáha nám nájsť často zapatrošenú identitu. Je to jeden zo spôsobov, ako sa vyrovnať s našou pominuteľnosťou, obrusuje naše ego. Pretože to, na čo sa pozeráme, je nesmrteľnosť.

→ Pavol Prekop

„A čo to je, čo bolí? To, čo budeme, alebo to, čo sme už boli?“
→ Jozef Mihalkovič, básnik

Juraj Sedlák (1975) má rád prirodzené svetlo, považuje sa za pozitívneho človeka, dokáže žiť v prítomnosti aj chvíľami v neistote a prispôsobovať sa meniacim sa okolnostiam. Má nápady a rád prepája ľudí. Prvou „ozajstnou“ fotografiou zachytil svoju mladšiu sestru, keď mal dvanásť rokov. Odvtedy ho fotografia sprevádzala aj ako novinára, ale zostáva v nej samorast. Má rád príbehy, ktoré intuitívne vyhľadáva aj vo fotografii. Slovom aj obrazom inklinuje k reportáži, ale zachytiť veľavravný portrét je vždy výzvou. Syn Lukáš Oliver je jeho dlhodobým „projektom“. Prostredníctvom neho rozpráva aj svoj príbeh otca na diaľku. V hľadáčiku zo všetkého najradšej vidí ľudí. Fotografia ho učí dívať sa, diviť sa a mať v procese jej tvorby obyčajnú radosť. Hľadá sa v nej a zároveň spoznáva. Občas ho frustruje ticho fotografií. Keď potrebuje, aby povedali viac, ako vravia, zasahuje do nich písaným textom alebo inými výrazovými prostriedkami. Žije v Bratislave.

– – –

PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Prosíme podporte nás. Môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!